Výzva do Českej republiky
Rok 2021 je rokom súpisu obyvateľstva v mnohých krajinách, nielen na Slovensku. Takisto v susednej Českej republike, v ktorej tradične žije početná slovenská komunita, budú občania mať možnosť sa prihlásiť k svojej národnosti (dokonca dvom) a materinskému jazyku.
Čechy a Morava sú oddávna domovom spoločenstva našich Slovenov. A nie sú to len imigranti z 20. a 21. storočia. Moravskí Slováci (Sloveni), teda obyvatelia Slovácka, žijú vo svojej domovine celé stáročia, možno ešte ešte od čias Veľkej Moravy. Obyvatelia Valašska prišli z územia dnešného Slovenska, a osídlili tento kraj pred niekoľko sto rokmi. Čiže slovenský činiteľ je súčasťou českej krajiny i identity, obohacuje ju a prispieva k jej rozvoju. Naši Sloveni žijúci v Česku sú dobrými občanmi Českej republiky, a tešia sa sympatiám a pozitívnemu vnímaniu zo strany českého ľudu, ktorý oceňuje ich loajálny postoj a fascinuje ho domáca slovenská exotika- napríklad krásna architektúra Slovácka, jeho pohostinnosť, tradície, kroje, piesne a muzikálnosť. A samotní Česi si želajú, aby Slováci (Sloveni), zostali súčasťou Česka a obohatením tejto peknej krajiny. Takisto je potrebné pozitívne zhodnotiť fakt, že slovenský jazyk je v podstate úradmi považovaný v ČR za druhý úradný jazyk a môže sa široko používať i v oficiálnom úradnom styku.
Obyvatelia Slovácka, Valaška a Hanácka, aj keď dnes už prijali český jazyk, by sa mohli prihlásiť i k svojej slovenskej národnosti, aspoň ako k druhej voľne. A tak zdôrazniť svoju jedinečnú kultúru, ktorá má slovenský pôvod, a k svojim dávnym predkom.
Slovenské migračné toky sa prelievali na západ, za rieku Moravu, celé stáročia, ale po vzniku ČSR začali silnieť. Najmohutnejšia vlna prišla po druhej svetovej vojne, keď stovky tisíc Slovenov- Slovákov prišli do českého pohraničia, kde boli usádzaní na miestach, ktoré boli vyľudnené po násilnom odsune sudetských Nemcov. Nešlo len o Slovenov zo Slovenska, ale i z Podkarpatskej Rusi, Maďarska, Rumunska. Dodnes je v niektorých sudetských oblastiach, ako ukazujú súpisy ľudu, početná slovenská komunita. Za komunizmu nemali veľa možností na rozvoj slovenskej kultúry, dnes je situácia iná, a mnohí objavujú svoju stratenú slovenskú identitu, príbehy svojich starých a prastarých rodičov, ktorí opustili panonske roviny južného Maďarska, alebo hory Sedmohradska, svoje miestne slovenské dedinky, a vydali sa do nového domova. Mnohí časom prijali český jazyk, ale to i preto, že čeština, zrozumiteľná slovenčine neznamená stratu kontaktu so slovenským svetom, a tiež podobné jazyky sa rýchlejšie človeku nahradia. Používanie češtiny by teda nemalo byť prekážkou prihlásenia sa k slovenskému etniku, k svojim predkom.
Ďaľšie desaťročia prichádzali do Česka slovenskí robotníci, úradníci, dnes často i študenti. Všetci sa snažia byť dobrými obyvateľmi Českej republiky a prispievať k jej rozvoju a dobrému meno vo svete, a súčastne si uchovať slovenské dedičstvo svojej kultúry.
I po roku 1945 do Sudet, a i neskôr z východu Slovenska, dnes aj z Podkarpatskej Rusi, prichádzalo do Česka i naše bratské rusínske obyvateľstvo. A tak i naši Rusínski bratia, s ktorými máme veľa spoločného, nielen, že stáročia žijeme v jednom karpatskom priestore, nech sa prihlásia k svojej rusínskej národnosti, a ak chcú zdôrazniť svoj pôvod na východe Slovenska, či v Podkarpatsku, , nech ako druhú národnosť označia slovenskú.
Za 2. svetovej vojny boli v Česku nacistami vyvraždení miestni Romovia, tí ktorí tam žijú dnes, sú prisťahovalci z východného Slovenska, predovšetkým z čias komunizmu. Sú to slovenskí Romovia, tzv. Slovačike Roma, a aj u nich bude dôležité sledovať, koľko sa prihlási k pôvodu zo Slovenska, aspoň ako k druhej národnosti, alebo k slovenčine, ako materinskému jazyku.
Nás Slovenov je na svete 6´-7 milionov, českí Sloveni sú po krajanoch v USA (ktorých je 800 tisíc), druhou najpočetnejšou slovenskou komunitou na svete (odhadom medzi 100 až 400 tisíc), a preto majú pre nás veľký význam.
V roku 1921 bolo v Česku 0,2% našich Slovákov/Slovenov, v roku 1930 už 0,4%. V roku 1950 narástli až 2,9%, a tento podiel sa udržal i v roku 1961. V roku 1970 vzrástol až na 3,3% a v roku 1980 dokonca 3,5%. Od tohto vrcholu ale neustále klesá, v roku 1991 na 3,1%, v roku 2001 na 1,9%, a v roku 2011 dokonca na 1,4%. To sú najmenšie čísla od 2. svetovej vojny, a je na nás, aby sme zvrátili tento neblahý vývoj, ktorý je dôsledkom hlavne asimilácie, pretože ako to vnímajú samotní naši českí bratia, Česko by stratou slovenskej identity prišlo o kus zo svojho vnútra, ktorý ho robí viac bohatým a pestrejším..,