Svetová slovenčina
Slovenčina nepatrí medzi svetové jazyky, ale čo je zaujímavé, napriek tomu má v Európe zvláštne právne postavenie, ktorým sa nemôžu pochváliť ani mnohé jazyky, ktorými rozpráva násobne viac ľudí.
Tak začnime. Najskôr je slovenská reč úradným jazykom na Slovensku, a z toho dôvodu i jedným s úradných jazykov Európskej únie.
Tým to ale nekončí. Slovenčina má špeciálne postavenie aj v Českej republike, a aj keď nie je uvedená ako úradný jazyk, jej právne postavenie sa k tomu veľmi približuje a na rozdiel od iných menšinových jazykov, český právny poriadok umožňuje používanie slovenského jazyka vo veľkom množstve právnych a úradníckych úkonoch.
Ako príklad uveďme český správny poriadok:
,,(1) V řízení se jedná a písemnosti se vyhotovují v českém jazyce. Účastníci řízení mohou jednat a písemnosti mohou být předkládány i v jazyce slovenském."
Tým to nekončí. Na severe Srbska leží autonómny kraj Vojvodina, kde žijú približne 2 milióny ľudí. V tejto národnostne pestrej autonómii žije najviac Srbov (65,05%), potom Maďarov (14,28%) a treťou najväčšou národnosťou sú Sloveni (Slováci), ktorých je 2,78%. Sú potomkami slovenských evanjelických kolonistov, ktorí prišli osídliť oblasť v 18. storočí, po tom, čo bola vyľudnená vplyvom tureckých vojen a tureckej vlády. Vybudovali si svoje vlastné, sebestačné občiny a dodnes si udržiavajú slovenskú reč a identitu.
A práve vďaka nim je vo Vojvodine slovenčina jedným z úradných jazykov (popri srbčine, maďarčine, rumunčine, chorvátčine a panónskej rusínčine).
A ešte ani to nie je všetko, miestna panónska rusínčina, napriek svojmu menu, nie je rusínskou rečou, ale skôr zodpovedá slovenskej "východniarčine"- čiže v tejto Vojvodine sú až dve slovenské reči (literárna slovenčina a slovenská východniarčina) úradnými jazykmi.
Do budúcnosti zostáva výzvou, nielen uchovať to postavenie, ktoré naša reč vo viacerých krajinách má, ale i posilniť jej vplyv, a to hlavne v Rakúsku, pri slovenských hraniciach a v Česku, medzi obyvateľmi slovenského pôvodu (Valašsko, Slovácko,..).