Povojnové súpisy ľudu na Slovensku
V roku 1950 bolo u nás 86,6% Slovenov, v roku 1961 nás bolo 85,3%, v roku 1970 85,5%. Po páde komunizmu, v roku 1991 sa k Slovenom prihlásilo 85,7%, avšak o desaťročie neskôr len 80,7%.. Aj keď k nám pripočítame našich rusínskych bratov (0,6%), tak je to predstavuje iba 81,3% obavateľov Slovenska. Čo sa skrýva za tým poklesom? Predovšetkým neochota mnohých udať svoju národnosť. Takých, čo neuviedli svoju národnosť bolo v roku 1991 len 0,4%, kým pred desaťročím až 7,5%. Mnohí z nich boli Sloveni, predpokladám, že väčšina.
Následne je tento údaj prezentovaný v encyklopédiách po celom svete a odráža sa v znižujúcom počte príslušníkov slovenského ľudu, nielen u nás, ale celosvetovo. Stratiť desiatky, stovky tisíc osôb si naše etnikum nemôže dovoliť, ani takto štatisticky.
Kým počet Slovenov na zemi sa odhaduje na 6-7 milionov, Poliakov na 60 milionov, Rusov skoro 140 milionov. Sú i menšie skupiny, to jasné, Gruzíncov je 5 milionov, Galíčanov cez 3 miliony a Moravanov cez 600 tisíc.
Tým chceme len zdôrazniť, aké dôležite je priznať sa k slovenskému ľudu v tomto súpise.
Aby sme nedopadli ako v susednej Českej republike, kde podiel Čechov poklesol v roku 2011 na 63,7% práve z tohoto dôvodu- až 26% ľudí tam neuviedlo svoju národnosť (viac ako 2,7 miliona).
V tohtoročnom súpise u nás je možné udať dve národnosti. Je potešujúce, že mnoho maďarských, rómskych a rusínskych spoluobčanov u nás deklaruje, že ako druhú národnosť si uvedú slovenskú. Je to pekné gesto prilnutosti k slovenskej kultúre, podiele na nej, a príťažlivosti slovenskej identity, ktoré nás nesmierne teší.
A tak, keď mnoho osôb maďarského, rusínskeho pôvodu, našich spoluobčanov, ako svoju druhú národnosť označí slovenskú, tak nie je dôvod, prečo by sme sa i my, Sloveni, mali zdráhať vyznačiť v súpise svoj slovenský pôvod.