Nie Slováci, ale Sloveni
Naša reč označuje mužského príslušníka nášho ľudu pojmom Slovák (množné číslo- Slováci), pričom ženskú príslušníčku nazýva Slovenka, a nie Slováčka, a územie, obývané Slovákmi, nazýva Slovenskom, a nie Slováckom. Ako mohla vzniknúť takáto zvláštnosť?
V 15. storočí sa na našom území presadil cudzí pojem, Slovák, ktorý má pôvod v češtine, na označenie mužských príslušníkov nášho ľudu. Pôvodný pojem bol "Sloven" a z neho i logickým procesom vznikli výrazy ako Slovenka, Slovensko, atď.
Rovnako je skôr českého pôvodu výraz Moravák, Pražák, a slovenského Moravan, Pražan. Vplyv češtiny cez vyspelé univerzity, početnosť používateľov, presadil i u nás tento pojem, ktorý ale aj dnes zostáva cudzorodý, ba nelogický, a pre cudzincov i nepochopiteľný, keďže mužská a ženská formu sú zjavne odlišné.
Preto je na čase otvoriť diskusiu o tom, či sa prinavrátime, a to i oficiálne, k vlastnému názvu, názvu, ktorým naši predkovia sami seba volali, alebo zostaneme pri názve, ktorý nám dali z vonku. My sme, jednoznačne, za prvú možnosť, výraz Sloven je logický, pochopiteľný pre cudzincov a priamo súvisí s pojmami Slovenka, Slovensko. Je historický a vznešenejší. A je domáceho pôvodu.
Už knieža Rastislav, pred skoro 1200 rokmi, písal v liste byzantskému cisárovi:,,...my, Sloveni, prostá čaď.."... tak označoval knieža svoj ľud, a samého seba, a tak sa nazývajú dodnes naše ženy a dievčatá (Slovenky), a tak sme sa volali i my do 15. storočia, a dnes je najvyšší čas, aby sme sa k tomu pradávnemu menu prihlásili i my, a zvali sa Slovenmi.