My a Slovinci- jeden ľud?
Je všeobecne známe, že vo svete neraz dochádza k zámene Slovenska a Slovinska, kvôli podobným názvom oboch krajín, ba dokonca i podobnosti zástav.
Väčšinou je to úsmevné, pre niekoho občas pohoršujúce, ale málokto sa zamyslí nad týmto javom podrobnejšie. Ak by tak učinil, dospel by k zaujímavým zisteniam. A to takým, že názov tejto krajiny je ešte podobnejší nám, ako si myslíme, alebo ako sa na prvý pohľad môže zdať. Slovinci svoju krajinu sami nenazývajú Slovinskom, ale "Republika Slovenija", svoju reč nenazývajú slovinčinou, ale "Slovenski jezik". A za svojho dávneho vládcu považujú nitrianskeho Pribinu (a jeho syna Koceľa), ktorý po vyhnaní z Nitry na brehu Blatenskehp jazera (Balatonu) vybudoval svoje legendárne sídlo Blatnohrad.
A tak sa dostávame k podstate nášho článku. Slováci a Slovinci sú v skutočnosti potomkovia jedného slovenského ľudu, ktorý prežil stáročia na okrajoch ríši, na území dnešného Slovenska, Slovinska a Slavónska, ktoré leží na východe Chorvátska, a meno nesie takisto po Slovenoch..
Slovenskí bádatelia dokonca od 40. rokoch 20. storočia dokázali, že ešte v stredoveku slovenský a slovinský ľud susedili (na západe Maďarska a východe Rakúska), a ich osídlenia sa vzájomne v týchto miestach dotýkali. A možno skôr prechádzali jedno do druhého. A tak až stáročia rozdelili jazyk a identitu týchto dvoch spoločenstiev.
Je veľká škoda, že posledné desaťročia chýba systematický, odborný vedecký výskum, ktorý by mohol objasniť dodnes prežívajúce spoločne znaky oboch spoločenstiev v jazyku, materiálnom alebo duchovnom dedičstve.
Každopádne sa obe tieto komunity môžu považovať za súčasť jedného slovenského ľudu, pochádzajúceho z kmeňového zväzu vládcu Sama, premožiteľa Avarov a kniežaťa Pribinu, vládcu a zakladateľa Blatnohradu. No a do budúcnosti je možno výzvou začať budovať slovenskú vzájomnosť- medzi nami, karpatskými Slovensmi a slovinskými Slovenmi...