Moravské Kopanice
Za slovenskými hranicami, v Českej republike, na rozhraní Moravy a Slovenska, sa rozkladá región Moravské Kopanice, ktorý je považovaný za podoblasť Slovácka. Ako je známe, my považujeme obyvateľov Slovácka, za súčasť nášho jedného slovenského ľudu- tieto dve vetvy sa od seba vzdialili v dôsledku toho, že po celé stáročia boli od seba oddelené hranicami štátov (Krajín koruny českej a Uhorska). Avšak to nie je až tak výnimočné, v prípade slovenského ľudu sú veľké regionálne rozdiely, a to nielen medzi moravskými Slovákmi/Slovenmi a Slovákmi/Slovenmi z niekdajších Horných Uhier, rozdiely boli aj medzi Oravanmi a obyvateľmi Gemera, medzi Spišiakmi a Záhorákmi, a tak podobne. Tieto odlišnosti obohacujú slovenský ľud, robia ho pestrým, a vôbec nepopierajú jednotu slovenského etnika v strednej Európe. Takže obyvatelia Slovácka sú Sloveni-Slováci, aj keď dnes sa k reči a nášmu etniku už poväčšinou nehlásia. Preto pred nami v nie vzdialenej budúcnosti stojí výzva, aby miestna slovenská identita nezostala zachovaná len v nádherných lokálnych krojoch, jedinečnej architektúre, vo folklóre, ktorý nesie jednoznačne slovenské prvky a základ, ale aby sa obnovilo a upevnilo slovenské historické povedomie na Morave a pocit jednoty a súnaležitosti so slovenským ľudom žijúcim na územi súčasnej Slovenskej republiky. Toto podporujú i mnohí Česi, a českí slovenofili, ktorých fascinuje krása a unikátnosť moravského Slovenska (Slovácka) a túžia po jej zachovaní a rozvoji, a považujú slovenské dedičstvo za obohacujúcu a neoddeliteľnú súčasť českej krajiny. A keďže sa nám blíži i sčitanie ľudu v roku 2021 v Českej republike, tak by bolo krásne, ak by aspoň časť obyvateľiov Slovácka, Valašska, Hanácka sa prihlásila opäť k slovenskej národnosti a jazyku, a teda i k dedičstvu svojich predkov.
Takže oblasť Slovácka bola oddávna osídlená ľudom slovenského pôvodu- avšak spomínaná podoblasť Moravských Kopaníc má trochu iné dejiny osídlenia. Táto časť bola dlho neobývaná, alebo len veľmi riedko. Až v 18. storočí prichádzajú kolonisti, ktorí počínajú budovať dedinky,a roztrúsené kopaničiarske osídlenie, ale títo neprichádzajú zo západu, z Čiech, ba ani zo Slovácka, ale z východu, z vtedajších Horných Uhier. Títo naši húževnatí Slováci/Sloveni, niektorí utečenci, niektorí zbehovia, niektorí bezzemkovia, niektorí kočovní pastieri, vytvárajú časom jedinečné osídlenie a svojráznu kopaničiarsku kultúru. I v takýchto drsných podmienkach (vyššia nadmorská výška, neúrodná, kamenistá pôda, izolovanosť, problematická dostupnosť vody) dokázali prežiť a zapustiť korene. Tak sa tu ustanovila rázovitá kultúra, so svojimi krojmi, nárečím (príbuznejším reči Slovákov v Uhorsku), veľmi izolovaná, a to nielen geograficky (táto izolovanosť ochránila jedinečnú kopaničiarsko-slovenskú kultúru, ale zvýšila i hospodársku náročnosť tunajšieho života, ešte pred sto rokmi bola negramotnosť v oblasti veľmi vysoká) , ale i svojou kultúrou, kopaničiarsky slovenský ľud sa oddeloval i od moravských Slovenov, a držal sa pospolu, a sobášil sa skoro výhradne iba medzi sebou.
Taká obec Vápenice (necelých 200 obyvateľov) sa spomína prvý raz v roku 1740. Výškovec (148 obyvateľov) až v roku 1830.
Ďalej sú tu obce ako Lopeník, Žítková...Starý Hrozenkov (900 obyvateľov).
Trochu menej radostná je ale postupná strata slovenskej identity v priebehu 20. storočia. Avšak ešte v roku 2001 sa k národnosti Slovenov prihlásilo l 4,5 % obyvateľov Starého Hrozenkova, 1,5% obyvateľov Vápenice, 3,2% ľudí v Žitkovej a až 4,7% obyvateľov Vyškovca. Lopeník 2,9%,. V Březovej a Strání, ktoré občas tiež bývajú priraďované ku kopaniciam to je 3,6% a 3,8%. Je možné povedať, že ešte i dnes patria obce z Kopaníc k tým s najvyšším podielom Slovenov v celom okrese Uherské Hradište.
Pred nami stojí náročná úloha- opäť v miestnych prebudiť slovenské povedomie ich predkov a kopaničiarskej kultúry, ku ktorej historicky prináležia, a ktorá sa rozvinula na slovenskom základe a na slovenských prisťahovalcov do tohto nádherného, ale i drsneho kraja.