Gesto solidarity
Žiaľ, pre mnohých sa otázka slovenskej identity identity zúžila len na negatívne sa vymedzenie voči iným, a prázdne gestá. A u politikov je tento jav ešte očividnejší. V dôsledku toho vidíme, že i záujem o zahraničných Slovenov (Slovákov) končí v lepšom prípade pri otvorení nejakej budovy pre kultúrne účely, v tom horšom len pri politických vyhláseniach. Ale ak príde na reálne skutky, kedy je potrebné preukázať solidaritu k slovenských krajanom, tam často vidieť smutné zlyhania. To bolo možné pozorovať počas tohto-ročnej krízy, ako sa i štát, zvaný Slovenskou republikou, postavil ku Slovenom žijúcim v Dolnom Rakúsku a Hradsku (Burgenlande)- tí sa nedočkali pomoci, podpory, a prejavov solidarity, ale skôr útokov zo strany predstaviteľov štátu. Pritom ide o mnohotisícovú, rastúcu a rozvíjajúcu sa slovenskú komunitu, ktorá si zachováva svoju identitu i reč, čo dnes je v cudzine u Slovenov skôr výnimkou, ako pravidlom. Sme až tak veľký ľud, že si môžeme dovoliť stratiť túto mnohotisícovú komunitu? To susedné Maďarsko veľmi rozumne, a veľmi štedro podporuje svoje komunity za hranicami, vo svojom susedstve, kultúrne ustanovizne, podporuje uchovanie jazyka, maďarsky hovoriace rodiny, dokonca dotáciami i maďarských farmárov za hranicami. A podobne Poľsko a iné krajiny, za ktorými zaostávame.
Tento nedostatok by sme mali napraviť, a vláda by konečne mala preukázať gesto, a v čase krízy uvoľniť finančné prostriedky na ekonomickú podporu Slovenov, ktorí sú najviac zasiahnutí súčasnou situáciou- Slovenov v rakúskom pohraničí, v maďarskej Rajke, srbskej Vojvodine. A poskytnúť konkrétnu, cielenú pomoc a podporu. Nemusí pritom ísť o astronomickú sumu- ale o pomoc, ktorá hlavne preukáže zmysel pre spoločenstvo Slovenov po celom svete, predovšetkým v Strednej Europe.
Taktiež by mal byť vytvorený i úrad, ktorý by skúmal dopady všetkých opatrení, zákonov a smerníc na spoločenstvá zahraničných Slovenov, hlavne tých v Rakúsku, Podkarpatskej Rusi, Bratislave priľahlom Maďarsku a srbskej Vojvodine. A to nielen v týchto časoch ale aj do budúcnosti, a v pokojnejších dobách. Prinášal by návrhy riešení, opatrení- pre zjednodušenie života Slovenov v týchto krajoch, pre podporu ich ekonomického rozvoja, napojenia na slovenský život, a udržanie identity.
V dnešných časoch myslíme napríklad na to, aby Slovenom, ktorí z pohraničia dochádzajú do Bratislavy- často za prácou, a tým si udržujú i slovenskú reč, i slovenskú identitu, bol uľahčený tento prístup, a zjednodušený, do maximálne možnej miery. Slovenské úrady by mali i rokovať s Maďarskom a Rakúskom, ale pre slovenských obyvateľov získali výhody. Aby sme zachránili týchto Slovenov pred ekonomickými problémami, ktorým už dlhé mesiace čelia.
Takisto by bolo prínosné naviazať rakúske (a maďarské) príhraničné obce obývané tisíckami Slovenov na Bratislavu financovaním rozšírenia verejnej a hromadnej dopravy do nášho hlavného mesta.
A tak čakáme na kroky našich predstaviteľov a úradov- a dúfame, že sa konečne prestanú správať tak, akoby ani tento štát nemal v názve "slovenský" a osud zahraničných Slovenov im bol ukradnutý...