Dobytie hôr
Slovenský ľud je vytrvalý, odolný a nesmierne životaschopný, čo preukázal za celé posledné storočia, keď dokázal nielen prežiť, ale i osídliť roviny Vojvodiny, americké veľkomestá, dokonca bulharské dedinky.
Avšak v stredoveku, i karpatské hory, na území dnešného Slovenska, boli veľmi riedko obývané, ovce náš ľud pásol predovšetkým v nížinách, a to hlavne pre mäso. A tak úrady povolali k nám z cudziny valašský ľud (snáď bol románsko-keltsko-dáckeho pôvodu), ktorý sa vyznačoval salašníckym hospodárením a životom v horách a v podhorských oblastiach. Tento ľud postupne prichádzal cez Podkarpatsko, kde sa už začal miešať so slovanskými Rusínmi, a keď prišiel na slovenskú zem, slovenský ľud sa rýchlo naučil od nich horskému ovčiarstvu a výrobným postupom, osvojil si i niečo z ich slovnej zásoby, miešal sa s nimi, až ich úplne poslovenčil. Na valašskom práve zakladal potom ľud slovenský (s prímesou spomínanej valašskej a rusinskej krvi) nové dediny, salaše, dobýjal a osídloval tajomné a izolované karpatské hory a vytváral osobitú pastiersku kultúru a kultúrne dedičstvo.
Postupne tak prenikol valašký slovenský ľud až na územie dnešného Česka, kde osídlil hory, a slovenský valach sa tam stal symbolom rebela a slobodomyselného človeka. Dodnes toto územie nazývajú Česi Valašskom, a ešte pred sto rokmi nemal nikto pochybnosť, že ibyvatelia Valašska sú príbuzní nám, Slovenom, majú slovenský pôvod a ich reč je nárečím slovenčiny.
V priebehu posledných sto rokov boli ale v podstate počeštení, a bude veľkou výzvou do budúcnosti v českom Valašsku obnoviť slovenskú identitu, slovenskú reč i školstvo, aby tento ľud navrátil sa k jednote so slovenstvom, rozšíreným po celom svete.
Avšak ešte jedna výzva na záver- náš ľud neľahko dobyl karpatské hory, za mnoho storočí, dnes sa tieto horské dedinky a lazy vyľudňujú a opäť z týchto hôr ustupujeme S tým je potrebné niečo robiť, pretože nemôže sa celý slovenský ľud presťahovať do nížin a zastavať domami to málo najúrodnejšej pôdy, ktoré nám zostalo.
V regiónoch by bolo správne dať ľuďom najavo, že śtát s nimi počíta- podporou verejnej dopravy, regionálneho zdravotníctva, zamestnanosti. A ani dotačná politika nie je prispôsobená slovenským podmienkam, skôr nahráva veľkým, než malým, ktorí uchovávajú našu kultúru, dedičstvo a tradičné, ekologické poľnohospodárstvo.
Výziev je pred nami dosť, ale ak sa pozrieme na dejiny, tak verím, že slovenský človek, svojim umom, schopnosťou prežiť, a húževnatosťou, ich zvládne.